padina07

<<Dozadu Médií o Padine1

Médií o Padine3 Dopredu>>

Dvosté výročié príchodu slovákov do Padiny

Ich predkov síce nikto nevýtal potleskom. Ani tak húfne, ako tomu bolo v nedeľu 20. augusta 2006, keď sa štvorkočová karavána osadníkov, za záväzného sprievodu stáda oviec, spustila do povestnej padinskej doliny, teraz na zelený futbalový trávnik, a potom na javisku položila základy novej dediny, ktorú nazvali PADINA. Rovnako tak, hovoria ústne svedectvá prenášané z kolena na koleno, sa aj pred dvoma storočiami ozajstná karavána osadníkov pristavila v doline, pri mlákach vody, a po únavnej a dlhej ceste z Hornej zeme začali tu prišlí klásť základy svojho nového domova.
Obraz príchodu prvých slovenských rodín na priestor, kde za dvesto rokov vyrástla veľká slovenská dedina, veľkolepo predviedli padinskí ochotníci. Spomínaná karavána najprv tiahla padinskými ulicami, kde sa tešila početným divákom. Nejak spolu s ňou aj cesta húfov Padinčanov potom viedla na ihrisko Doliny. Odhaduje sa, že na tribúnach a v športovom stredisku vôbec v to nedeľné popoludnie bolo bezmála štyritisíc ľudí. Poväčšine to boli Padinčania, nechýbali ani Kovačičania, ani susedovci z okolitých, ale aj odľahlejších slovenských osád. Pravdaže, nevystala ani účasť  vzácnych hostí.
Pokiaľ osadníci zložili batohy a na javisku zakladali Padinu, obraz dopĺňala pieseň Keď sa Slovák ta do sveta vyberá... v nádhernom podaní padinského speváka Pavla Hološa a trefná scénografia, o ktorú sa pričinili Elena Urbanová a Martin Taubert. Potom všetkých prítomných najprv privítal predseda Rady MS  Janko Kolárik, ktorý zároveň aj prečítal blahoprajný telegram prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča. Nasledovali pozdravné prejavy: podpredsedu Zhromaždenia AP VojvodinyMartina Zlocha, predsedníčky NRSNM Anny Tomanovej-Makanovej, tajomníčky Sekretariátu pre rovnoprávnosť pohlaví APV Snežany Lakićevićovej-Stojačićovej, predsedu Kovačickej obce Miroslava Krišana a riaditeľa Krajanského múzea MS a hovorcu MS Stanislava Bajaníka. Medzi hosťmi boli aj početní predstavitelia miestnej, obecnej a pokrajinskej samosprávy, cirkevní hodnostári, predstavitelia inštitúcií MS na Slovensku a u nás.
Na javisku, čiže v novozaloženej osade, sa potom prostredníctvom folklórnych skupín striedali obrázky zo života. Starú vlasť predstavili dva hosťujúce folklórne súbory zo Slovenska,  Podzámčoka a Starého Tekova, ktoré pri tejto príležitosti nacvičili a predviedli priliehavé choreografie, ktorými dokonca vylúdili aj chórový spev obecenstva. Život dnešných Padinčanov v novej vlasti bol tesne spätý so životom osadníkov v susedných dedinách. Tú spätosť a spolunažívanie štyroch národností na javisku prezentovali folklórne súbory z Kovačice, Crepaje, Debeljače a Uzdina. Takúto koncepciu programu navrhol padinský režisér Fedor Popov.
Nedeľňajšia, v tomto roku najväčšia, páľava nepremohla ani účastníkov programu, ani divákov. Na bezmála štyridsať stupňov a horúcich slnečných lúčoch sa tancovalo rezko a rovnako tak sa aj tlieskalo. Ba zbudlo síl aj na večernú ľudovú veselicu sprevádzanú krásnym ohňostrojom a – akože inak – slovenskou hudbou v prednese početných padinských orchestrov, ktoré tanečníkom na zelenom trávniku vyhrávali až do zory.

Výstavy – načieranie do minulosti

Tak ako sa celá dedina zúčastnila v prípravách a pričinila o čím veľkolepejšiu oslavu dvestoročného pretrvávania, nápomocnú ruku organizátorovi ústrednej oslavy – Miestnemu spoločenstvu – nezištne podali padinské ženy, členkySpolku žien. Najprv pomáhali všade, kde bolo treba robiť: na úprave osady, potom aj pri vítaní a uhostení hostí. Ich chtivosť a ochota sa však naplno prejavili v organizovaní niekoľkých  výstav.
Ešte pred ústrednou oslavou ženy prichystali výstavu pomenovanú Smäd a ňou sprítomnili poldruhastoročný zápas Padinčanov s nedostatkom vody. Vzápätí sa potom pričinili o to, aby sa do oslavujúcej Padiny dostala výstava Tradičná slovenská svadba na Dolnej zemi autorky Mgr. Jarmily Gerbocovej, ktorá prispela k doplneniu obrazu zvykov aj Padinčanov v najradostnejších chvíľach ich života.
V rámci samotných ústredných osláv odzneli aj tri ďalšie výstavy. O obsiahlu dokumentárnu výstavu starých fotografií, ktorá osvetlila kultúrny, cirkevný, osvetový a spoločenský život a hospodársky rast Padiny, taktiež aj krásu ľudového kroja, zvykov a obyčají, sa postarala Zuzana Papová. O živote Padinčanov v multietnickom a multikultúrnom prostredí „povedala” aj spoločná výstava ženských ručných prác členiek spolkov z Kovačice, Debeljače, Idvora a Uzdina, ktoré do oslavujúcej Padiny priniesli tie svoje najkrajšie výtvory. Ženy z Idvora, osady staršej od Padiny, dokonca nainštalovali Lalu a Sosu, vyobliekali ich do starých šudových krojov, aby tak dočarili obraz prvého zvítania sa Slovákov so Srbmi na týchto priestoroch. Otvárací prejav na tejto výstave patril podpredsedovi Spolku Slovákov z Juhoslávie z Bratislavy Ing. Martinovi Hriešikovi a samotnú dnešnú Padinu početným hostkám zo všetkých osád Kovačickej obce predstavili Ružena Kraticová a Eva Taubertová. Naposledy padinské ženy prichystali aj ďalšiu výstavu – pomenovanú Rozpätie času. Okrem starožitností, ktoré zozbierali v padinských domácnostiach, a ktoré sú opravdivými muzeálnymi hodnotami, na tejto výstave dominovali staré hodiny – ako symbol relativity času a dvestoročného pulzovania života Slovákov v Padine. Na tejto, ako aj na všetkých ostatných výstavách, ktoré prichystali padinské ženy, sa prítomným najprv prihovorila predsedníčka Spolku žien Anna Huntíková. Otvárací prejav, s vyjadrením úcty za všetko, čo ženy dokázali, patril padinskému richtárovi Jankovi Kolárikovi. K slávnostnému ovzdušiu prispeli aj domáci ochotníci, spevácke skupiny a sólisti.
Do dejín, čiže minulosti, ale aj súčasnosti, patrí aj včelárstvo. Kovačicko-padinský včelársky spolokpriložil k oslave Padiny výstavu niekdajšieho a súčasného včelárskeho náradia a náčinia. Vraj aj preto, že sú Padinčania rovnako usilovní ako aj včely. Výstavu doplnili aj olejomaľby s včelárskou tematikou, otvoril ju richtár J. Kolárik a o včelárstve ako osožnom koníčku a dejinách včelárskeho spolku hovoril tajomník Ján Šifel.
Všetky tieto výstavy, okrem
Smädu, boli nainštalované v padinskej základnej škole. Navyše školské chodby zdobili početné exponáty starožitností: na vchode do budovy koč s osadníkmi, na ktorom nechýbalo nič, čo by si človek pred dvoma storočiami zobral na cestu ďalekú a bez návratu, na každom kroku ďalej krojované bábky v oblekoch, ktoré hádam aj vyše sto rokov nevideli svetlo. Slovom, všetky tieto výstavy utvárali celok, ktorý návštevníkom pomohol načrieť do minulosti dvestoročného pretrvávania Padiny a Padinčanov.

Výstava obrazov maliarov z Padiny
– štvrť storočia spoločnej činnosti

Spoločnou výstavou obrazov domácich maliarov, otvorenou 18. augusta v galérii na poschodí Domu kultúry Michala Babinku, si pripomenuli štvrť storočia tunajšej organizovanej kolektívnej výstavnej činnosti. Totiž presne 25 rokov ubehlo od prvého Májového stretnutia maliarov v Padine, ktoré sa považuje za začiatok pôsobenia padinskej galérie. Na slávnostnej vernisáži prítomným sa prihovorili riaditeľka DK Anna Sládečeková, diplomovaný právnik Martin Šimák a predseda Rady MS v Padine Ján Kolárik, pokým o hudbu sa postaral hosťujúci ľudový orchester zo slovenskej Detvy pod vedením primáša Ondreja Molotu. Výstava pozostáva z olejomalieb tak starších maliarov, ktorí stáli pri zrode tunajšej galérie – Michala Povolného, Jána HusárikaJána Bačúra, taktiež strednej generácie, zloženej z autorov, akými sú Martin Markov, Pavel Ľavroš, Janko Širka, Juraj Ľavroš, Anna Kotvášová, Martin Pap a Pavel Povolný-Juhás, až po predstaviteľov mladej generácie, ktorú tvoria Natália Markovová, Vesna Sabová, Pavel Ľavroš ml., Ján Šimek, Vladimír Galas, Biserka Petrášová, Anna Durgalová a Anna Čechová. Výstava reprezentuje pestrosť farieb a motívov utvárajúcich charakteristický, jedinečný štýl padinskej maliarskej rodiny.      

Divadelné predstavenia a koncerty

Program ústredných osláv ponúkal niečo pre každého. Na svoje si prišli aj milovníci divadla, ktorí si mohli pozrieť dve predstavenia: Pešo autora S. Mrožeka, v réžii Fedora Popova a v podaní domácich divadelníkov, ako aj hru Na manželskom fronte sa štrajkuje autora O. Dubovského v réžii Anny Babiakovej a v podaní divadelného súboru Matičiar zo slovenského Podzámčoka. Tí, ktorí majú radi slovenskú ľudovú hudbu a tanec, prišli na svoje na večernom koncerte – folklórnych súborov Matičiar z Podzámčoka a Tekov zo Starého Tekova, ako aj ochotníkov padinského domu kultúry – ktorý prebiehal na ihrisku FK Dolina. Organizátor nezabudol ani na fanúšikov rokovej hudby a pre nich bol usporiadaný koncert skupín, z ktorých najznámejšou boli Belehradčania Neverne bebe, pri ktorých hudbe Padinčania dočkali nedeľné ráno.

Oslavy v Padine sledovali:
A. Babková a S. Lenhart                         
článok je prevzatý z webovej stránky Hlas Ľudu

[Padina Home] [Slovensky] [O Padine] [Fotografie] [Slovenské linky] [O stránky] [Deutsch] [English] [Srpski]